KOŠICE. Prvé celoplošné testovanie sa dotklo istým spôsobom každého z nás. Obyvatelia Slovenska prežívali túto skúsenosť veľmi rôznorodo. O tom, aké je testovanie a pocity pri ňom, boli rôzne teórie. Niektorí si pochvaľovali dobrú organizáciu, iní boli zasa skeptickí voči dlhému čakaniu na samotné testovanie.
Zisťovali sme preto dojmy a konkrétne prežívanie priamo u tých, ktorí ho úspešne absolvovali.
Laura Mazáková (20), rodená Košičanka, sa testovania zúčastnila po prvýkrát. Zo samotného testovania má zmiešané pocity. „Ak by sa ma niekto opýtal, či som šla na testovanie bez výhrad, povedala by som, že nie. Mala som isté obavy najmä z možnosti prenosu infekcie v priestore, kde sa bude zdržiavať určite viac ako šesť ľudí. Avšak zodpovednosť voči sebe a blízkym boli argumenty, pre ktoré som na test šla,“ vysvetľuje dôvody svojho rozhodnutia Košičanka Laura.
Došli im certifikáty
Ako ďalej hovorí, problémy nastali po hodine čakania. „Dodržala som abecedný rozpis a prišla som na miesto testovania v stanovenom čase. Bolo tam vtedy okolo 150 ľudí, ktorí disciplinovane stáli v dvojmetrových odstupoch, priestor v exteriéri bol pedantne označený páskami. Rozruch medzi nami nastal po asi 1,5 hodine čakania, keď nás príslušník mestskej polície (MP) informoval, že sa minuli certifikáty. Tento problém podľa jeho slov hlásili vojakom už pred troma hodinami, ale keďže sa nespravila náprava, hľadá MP pomoc vo svojom okruhu pôsobnosti,“ hovorí o svojej skúsenosti ďalej.
Nakoniec to dopadlo dobre
„Po asi 20 minútach doviezol jeho kolega certifikáty, síce len päťdesiat, ale v podstate nás už vtedy asi toľko čakalo na odber. Samotný odber bol veľmi dobre zorganizovaný. Spomínaný príslušník Policajného zboru trpezlivo vysvetľoval každému, ako má postupovať. Rovnako to bolo aj na stanovištiach v sále, pri administrácii, výtere aj preberaní certifikátu. Títo ľudia si naozaj zaslúžia náš obdiv a poďakovanie. Ani po niekoľkých hodinách nepôsobili nervóznym dojmom, boli pokojní, milí a pritom po celodennej službe v oblekoch, maskách, rukaviciach mali naozaj právo byť unavení,“ oceňuje snahu personálu Laura.
Zároveň však dodáva, že priestor, ktorý bol určený pre čakajúcich na výsledky, bol podľa jej názoru rizikový. „Jediné, čo vnímam okrem certifikovaného incidentu ako rušivé, bol priestor a počet čakajúcich na výsledky. Sedeli sme dvadsiati na stoličkách prikrytých čiernym vrecom s dvoj- metrovým odstupom v sále, ktorá však nebola veľká, v podstate ako menšia zasadačka, a hneď vedľa, bez zatvárania dverí, sa robili vyšetrenia. Práve tento moment, obava pred možnou nákazou vzduchom, bol pre mňa dôvodom obáv z účasti na samotnom testovaní,“ dodáva Košičanka na záver.
