Na majstrovstvách sveta Spartan Trifecta v Sparte ste získali konečné šieste miesto. Ako ho vnímate? Ste s ním spokojný?
„Keď si porovnám výsledky z predošlých vrcholných podujatí a teraz zo Sparty, tak konečne môžem povedať, že áno so svojím výsledkom som spokojný. Boli to majstrovstvá sveta, no žiaľ tí najlepší z USA a Kanady neprišli, takže by som to skôr pomenoval ako druhé majstrovstvá Európy a bola tu dokonca väčšia konkurencia ako na samotnom európskom šampionáte, ktoré sa konali v júli. Z toho dôvodu bolo náročné sa dostať do TOP 10, čo bol aj môj cieľ, s ktorým som do Sparty šiel.“
Od piateho miesta P. Žišku vás delilo 24 sekúnd. Nemrzí trochu, že vám takto tesne uniklo miesto na pódiu? Čo rozhodlo o tomto minimálnom rozdiele?
„V celkovom súčte časov z troch pretekov bol môj výsledný čas 5:13:34 hod., takže áno 24 sekúnd. Naozaj to zamrzí, pretože tento rozdiel je veľmi malý. Rozhodovalo sa o tom asi na prvých pretekoch, kde som viac ako polovicu trate bol pred Peťom, no potom som sa nechal predbehnúť a nakoniec som teda nabral aj celkom veľkú stratu. Na Beaste si Peter svoj náskok z prvého dňa navýšil aj na nejaké štyri minúty, no v závere som ho dokázal stiahnuť na rozdiel už spomínaných 24 sekúnd. Škoda len, že na posledných kilometroch som nevedel o tom, že tak výrazne začal strácať svoj náskok, pretože si myslím, že by som ho dokázal predbehnúť, ak by som sa to dozvedel skôr ako pár stoviek metrov pred cieľom.“
Trifecta sa skladá z troch pretekov za víkend. Organizátori oproti zvyku otočili poradie a najťažší Beast sa bežal ako posledný. Vzhľadom na umiestenie vám to zrejme vyhovovalo. Aký bol pre vás víkend ako celok?
„Počasie, podmienky ani prostredie v Grécku mi vôbec nevyhovovali. Bolo tu horúco , takmer žiadne kopce a mne sa už po celej sezóne vôbec nechcelo pretekať. Preto si myslím, že poradie pretekov bolo pre mňa naozaj výhodné a bola to jedna z mála vecí, ktoré mi sedeli. Samotný víkend bol náročný nielen podmienkami, ale aj vzdialenosťami jednotlivých pretekov, keďže Sprint mal 8 km, Super mal 17 km a Beast dokonca 30 km a aj prekážky boli dosť náročné.“
Rozmeňme Trifectu na drobné. Aké boli pre vás jednotlivé preteky?
„Už pred prvým pretekom som sa necítil práve najlepšie. Ako som spomínal vyššie, doľahla na mňa akási únava z celej sezóny, vôbec som nemal chuť pretekať. Preto som už v prvých pretekoch, ktoré som dokončil na 9. mieste, nabral celkom veľkú stratu. Druhé preteky a to Sprint sa bežal v ten istý deň asi o dve hodiny neskôr. Začínalo byť síce horúco a ja som bol po Supri ešte viac znechutený ako ráno, no nakoniec som sa dokázal nejako pozbierať a aj pocitovo na samotných pretekoch aj výsledkovo to bolo o niečo lepšie ako ráno. Dokončil som ich na 7. mieste a teda po prvom dni mi patrilo celkovom súčte 7. miesto. Vedel som, že druhý deň na Beaste to bude naozaj náročné, pretože podmienky tu boli veľmi nepríjemné. Teplota sa blížila k 30 stupňom Celzia, neboli tu takmer žiadne stromy, takže celých 30 km som sa piekol na slnku. Štartovali sme formou stíhačky, čiže pretekári sa vydali na trať jednotlivo a to podľa straty na vedúceho pretekára, takže sa dalo jednoducho určiť, akú pozíciu máte v celkovom poradí. Bežal som zo začiatku dosť pomaly, aj ma začali dobiehať pretekári zozadu a naopak pretekári predo mnou sa mi vzdialili, no moja taktika sa ukázala v daných podmienkach ako správna. Druhú polovicu som tak mal výrazne lepšiu, ako iní, takže som sa teda posunul v celkovom poradí na spomínané 6. miesto. Dokonca čas Beastu som mal v celkovom hodnotení ako 5. najlepší. Pocitovo som si teda Beast najviac užil a v cieli som cítil, že som mal ešte rezervy. Preto ma tých 24 sekúnd mrzelo o to viac.“