ROŽŇAVA. V Dome tradičnej kultúry Gemera je v týchto dňoch prístupná autorská výstava fotografa Jozefa Peniaška s názvom Nerušte moje sny.
Vernisáž sa konala 8. augusta o 16.16 hod. Nejaké tajomstvá či rébusy však za tím podľa autora hľadať netreba.
„Je to len hra s číslami. Termín bol daný. Nechcel som dať začiatok na piatu hodinu, aby tu dievčatá z Gemerského osvetového strediska nemuseli byť dlho. Štvrtá hodina sa mi zdala fádna, tak sme to dali na 16.16. Nech je nejaká sranda, no hlbší význam to nemá,“ uviedol Jozef Peniaško.
S číslami a matematikou má však niečo spoločné aj názov výstavy. Je to parafráza výroku gréckeho matematika Archimeda.
„S číslami to až tak nesúvisí. Je to také hranie sa. Keď som začal pripravovať výstavu, bol v hre aj názov Veľtrh splnených snov, čo je parafráza na názov novely Vladimíra Párala Veľtrh splnených prianí,“ priblížil Peniaško.
Od poslednej autorskej výstavy Peniaška ubehlo už desať rokov.
Na aktuálnej výstave sú prezentované fotografie z posledného obdobia jeho tvorby, čo je asi posledných šesť rokov.
Okrem Slovenska vznikali aj v Sedmohradsku, počas pobytu v roku 2012, alebo Maďarsku.
„Mal by to byť taký prierez toho, čo robím. Čo ma zaujíma. Nie som typický krajinár, je tam snáď len jedna taká fotografia. Ostatné sú obrázky architektúry, náladovky. Všetky obrazy sú manipulované. Asi toto ovplyvnilo názov o snoch, že je to manipulované. Rokmi som sa naučil, že to, čo vypadne z fotoaparátu, ešte nie je hotový obraz. Treba sa s ním ešte pohrať,“ vysvetlil Peniaško.
Za každou fotografiou je zvyčajne aj nejaký príbeh.
„O každej by sa dalo veľa rozprávať. Často ma treba zastaviť, lebo hovorím dlho. Atramentový anjel, dievča robilo v kvetinárstve. Najprv som netušil, že je až tak poatramentovaná. Myslel som si, že je to vzorka na pančuchách. Lebo aj na nohe má veľkú kérku. Oslovil som ju a vzniklo zopár zaujímavých fotiek a zdá sa, že spolupráca bude pokračovať,“ povedal Peniaško.
„Sedmohradský sen, dedinka je pre Maďarov kultové miesto, starý kostolík opevnený na kopci. Patrí kalvínom, je tam aj cintorín. Sú tam na chodníku drobné kamienky, ktoré sa podobajú na peniaze, kamenné. Aj ich volajú mince sv. Ladislava. Obrázok z kostola v Brdárke bol asi najviac plánovaný obrázok. Uvažoval som, ako to urobiť. Keď som tam bol, bol kostol taký opustený, prázdny, tak som kostol naplnil dievčatami v krojoch.“
Viaceré z portrétov sú momentkami.
„Staré ženy sú fotografický dokument, že naozaj ste radi, že vás nepošlú niekam, keď ich chcete fotiť. Pán prsteňa je vyslovene momentka. Išli sme v Sedmo-hradsku po prašnej ceste, hľadali sme jedno konkrétne miesto. Zrazu sme museli zastaviť, lebo prechádzalo stádo oviec. Za nimi šiel pastier. Zastavil sa a urobil pózu. Mňa hneď zaujal jeho prsteň. Niekto by si zasa povedal, aký surreálny obraz, Che Guevara na čapici,“ podotkol Peniaško.
Či je mu bližší dokument alebo tvorba v ateliéri neviem presnú odpoveď. „To závisí do nálady či situácie. No niekedy si do ateliéru vezmete modelku a nafotíte veci, ktoré vyzerajú ako dokument. Dôležitá je hlavne nálada.“
Jozef Peniaško je rodákom z Handlovej, avšak pred mnohými rokmi sa priženil do Hrhova.
Pracuje ako technik na kompresorovej stanici tranzitného plynovodu, ale zároveň sa vypracoval z amatérskeho fotografa na profesionála
. Najprv fotografoval takmer všetko, ľudí, krajinu a zátišia, neskôr sa jeho témy menili a v centre záujmu zostal človek ako inšpiratívna a zaujímavá bytosť.
Výstava Nerušte moje sny je v Dome tradičnej kultúry Gemera prístupná do 9. septembra.
